Zvukomaľba
Čo je zvukomaľba?
Zvukomaľba (onomatopoja) je štylistický prostriedok, pri ktorom zvuková stránka slova napodobňuje zvuk, ktorý označuje. Ide o slová, ktoré „znejú“ tak, ako to, čo popisujú.
Definícia
Zvukomaľba využíva hlásky a ich kombinácie na vytvorenie zvukového efektu, ktorý pripomína skutočný zvuk. Je to jeden z najstarších a najprirodzenejších jazykových prostriedkov.
Príklady zvukomaľby
Zvuky zvierat:
- hav-hav (pes), mňau (mačka), mú (krava)
- kvákať, štebotať, húkať, syčať, vrčať
- bzučať (včela), cvrlikať (svrček)
Zvuky prírody:
- šumieť (vietor), hučať (more), kvapkať (dážď)
- praskať, prasknúť, buchot, rachot
Ľudské zvuky:
- chichot, smiech, plač, stonanie
- šepkať, mrmlať, bľabotať
Technické zvuky:
- cink, tik-tak, bum, bác, plesk, prásk
- rinčať, škrípať, vrčať
Zvukomaľba v poézii
Básnici využívajú zvukomaľbu na vytvorenie atmosféry a oživenie textu:
„Šumí, šumí háj, šepce, šepce les,
z diaľky počuť sovy húkanie.“
Opakovanie hlások „š“ vytvára dojem šumu a šepotu.
Typy zvukomaľby
- Priama zvukomaľba – slovo priamo napodobňuje zvuk (mňau, hav, bum)
- Nepriama zvukomaľba – zvukový efekt vytvárajú hlásky v slovách (šumieť, syčať)
Súvisiace pojmy
- Aliterácia – opakovanie hlások na začiatku slov
- Asonancia – opakovanie samohlások
- Eufónia – ľubozvučnosť, príjemné znenie
- Kakofónia – nepríjemné, drsné znenie
Zvukomaľba ako slovný druh
Zvukomalebné slová môžu byť:
- Citoslovcia: bác, plesk, bum, hav
- Slovesá: bzučať, šumieť, kvákať
- Podstatné mená: hukot, rachot, šepot
Súvisiace témy: Onomatopoja, Eufónia, Básnické prostriedky.