Eufónia

Čo je eufónia?

Eufónia (z gréckeho „eu“ – dobre a „phone“ – zvuk) je ľubozvučnosť, príjemné znenie reči. Je to zámerné využívanie zvukových kvalít jazyka na vytvorenie melodického a harmonického efektu.

Znaky eufónie

• Plynulosť – ľahký, prirodzený tok reči
• Melodickosť – hudobné kvality textu
• Harmónia – vyvážené striedanie hlások
• Príjemnosť – estetický účinok na poslucháča

Prostriedky eufónie

1. Opakovanie samohlások (asonancia)

„Ticho stíchlo, sníva dní„

2. Opakovanie spoluhlások (aliterácia)

„Šumí, šumí háj, šepce, šepce les“

3. Pravidelný rytmus

Striedanie prízvučných a neprízvučných slabík vytvára hudobnosť.

4. Rým

Zvuková zhoda koncov veršov prispieva k melodickosti.

Eufónia vs. kakofónia

Eufónia	Kakofónia
Ľubozvučnosť	Neľubozvučnosť
Príjemné znenie	Drsné, tvrdé znenie
Harmónia hlások	Nahromadenie spoluhlások
Plynulý tok	Zadrhávanie, ťažkopádnosť

Príklad kakofónie:

„Strč prst skrz krk“

Nahromadenie spoluhlások r, s, k vytvára drsný, nepríjemný zvuk.

Eufónia v poézii

Básnici zámerne využívajú eufóniu na:

• Vytvorenie príjemnej atmosféry
• Vyjadrenie krásy, pokoja, harmónie
• Umelecký účinok na čitateľa

„Lúky voňavé, kvety farebné,
slnko svieti na zelené polia.“

Dlhé samohlásky a mäkké spoluhlásky vytvárajú príjemný, pokojný dojem.

Eufónia v próze

Aj v prozaických textoch sa využíva eufónia – v úvahách, opisoch prírody, romantických scénach.

Súvisiace témy: Zvukomaľba, Rým, Rytmus v poézii.