Pranostiky – ľudové predpovede počasia

Čo sú pranostiky?

Pranostiky sú ľudové predpovede počasia a prírodných javov, vychádzajúce z pozorovania prírody. Sú súčasťou ľudovej slovesnosti a viažu sa k sviatkom, dňom svätých alebo ročným obdobiam.

Pranostiky podľa mesiacov

Január

• „Na Nový rok o slepačí krok.“ (dni sa predĺžia)
• „Ak na Troch kráľov prší, bude dobrá úroda.“
• „Január bez snehu, rok bez chleba.“

Február

• „Na Hromnice o hodinu více.“ (dni sú dlhšie)
• „Keď na Hromnice slnko svieti, zima ešte príde.“

Marec

• „Marec – pobehlík, za kamna ešte zíde.“
• „Na svätého Gregora ide zima do mora.“

Apríl

• „Apríl – neprílíš, máj to napraví.“
• „Aprílový sneh hnoj s poľa vzal.“

Máj

• „Keď v máji prší, v stodole sa suší.“
• „Na Jána bez plášťa, na Petra kožúšok.“

Jún

• „Na Medarda kvapka – na štyridsať dní mokro.“
• „Čo jún nenapečie, to júl nedovarí.“

Október – november

• „Na Simona-Júdu, snehu bude všade.“
• „Na Martina hus na stole, zima za dvermi.“
• „Ak na Ondreja padá sneh, dobrý rok sľubuje.“

December

• „Zelené Vianoce, biela Veľká noc.“
• „Ak na Štefana sneh padá, bude dobrá úroda.“

Pranostiky a veda

Pranostiky vychádzajú z empirického pozorovania a niektoré majú vedecký základ (napr. správanie zvierat pred zmenou počasia). Nie sú však spoľahlivé na predpovedanie.

Pranostiky v kultúre

Pranostiky sú dôležitou súčasťou:

• Ľudovej kultúry a tradícií
• Poľnohospodárskeho kalendára
• Folklóru a regionálnej identity

Súvisiace témy: Príslovia | Frazeologizmy | Archaizmy