Priama reč

Priama reč je doslovné zaznamenanie výpovede nejakej osoby. Uvádza sa v úvodzovkách a spája sa s uvádzacou vetou.

Pravidlá písania priamej reči

1. Uvádzacia veta pred priamou rečou

Po uvádzacej vete je dvojbodka, priama reč začína veľkým písmenom:

• Mama povedala: „Prídem neskôr.“
• Peter sa spýtal: „Kedy začíname?“

2. Uvádzacia veta za priamou rečou

Priama reč končí čiarkou, uvádzacia veta začína malým písmenom:

• „Prídem neskôr,“ povedala mama.
• „Kedy začíname?“ spýtal sa Peter.

3. Uvádzacia veta v strede priamej reči

• „Prídem,“ povedala mama, „len čo dokončím prácu.“

Interpunkcia v priamej reči

Oznamovacia veta

• Povedal: „Idem domov.“
• „Idem domov,“ povedal.

Opytovacia veta

• Spýtal sa: „Ideš so mnou?“
• „Ideš so mnou?“ spýtal sa.

Rozkazovacia/zvolacia veta

• Zakričal: „Stoj!“
• „Stoj!“ zakričal.

Slovenské úvodzovky

V slovenčine používame:

• „…“ – dolné a horné úvodzovky
• »…« – francúzske úvodzovky (alternatíva)

Príklady

• Učiteľ vysvetlil: „Priama reč sa píše v úvodzovkách.“
• „Rozumiem,“ odpovedal žiak, „je to jednoduché.“
• „Naozaj?“ čudoval sa spolužiak.

Nepriama reč

Na rozdiel od priamej reči, nepriama reč nepíše sa v úvodzovkách:

• Priama: Peter povedal: „Prídem zajtra.“
• Nepriama: Peter povedal, že príde zajtra.

Súvisiace témy: Úvodzovky | Interpunkcia | Nepriama reč