Otáznik a výkričník
Otáznik a výkričník
Otáznik (?) a výkričník (!) sú interpunkčné znamienka, ktoré ukončujú vetu a zároveň vyjadrujú jej charakter.
Otáznik (?)
Otáznik píšeme na konci:
- Priamej otázky: Ako sa máš? Kedy prídeš?
- Opytovacích viet: Prečo si neprišiel?
Otáznik nepíšeme:
- Pri nepriamej otázke: Pýtal sa, kedy prídem.
- Pri zdvorilostnej žiadosti: Mohli by ste mi pomôcť.
Výkričník (!)
Výkričník píšeme pri:
- Rozkazoch: Poď sem! Buď ticho!
- Zvolaniach: Aké krásne! To je úžasné!
- Výstražných vetách: Pozor! Nebezpečenstvo!
- Za oslovením v listoch: Vážený pán riaditeľ!
Kombinácia ?! a !?
Pri silnom citovom zafarbení môžeme kombinovať:
- Čo si to dovolil?! (prekvapenie + otázka)
- Ty si to urobil?! (údiv + otázka)
Pravidlá
| Pravidlo | Príklad |
|---|---|
| Po otázniku nepíšeme bodku | Ako sa máš? (nie: Ako sa máš?.) |
| Po výkričníku nepíšeme bodku | Poď sem! (nie: Poď sem!.) |
| Nasledujúca veta začína veľkým písmenom | Ako sa máš? Dobre. |
Rečnícka otázka
Rečnícka otázka môže končiť otáznikom aj výkričníkom:
- Kto by to nechcel? / Kto by to nechcel!
Pozrite si aj Rečnícka otázka a Interpunkcia.